Jedným z najväčších problémov človeka, a skutočná prapodstata hriechu, je egocentrizmus. Zdedili sme ho po našich prarodičoch Adamovi a Eve. Keď sa Boh pýtal Adama, prečo zjedol zo stromu poznania dobrého a zlého, odpovedal mu, že to nebola jeho vina, ale jeho ženy: „Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som“ (1Moj 3:12). Stali sme sa odborníkmi v zvaľovaní viny na iných a odmietame prevziať zodpovednosť za vlastné zlyhania. Myslíme si, že veci musia byť vždy urobené naším spôsobom, že sa nesmie zabudnúť na naše úspechy a nikto nesmie zraňovať naše emócie. Možno si už unavený z takéhoto spôsobu života (dúfam, že áno), tak mi dovoľ, aby som ti ponúkol biblické východisko.
Keď Bill Hybels otváral seminár pre pastorov v Bratislave, priletel z konferencie v Nemecku, na ktorej sa zúčastnilo 8000 veriacich. Mnohí z účastníkov mu na letisku osobne ďakovali za službu. V lietadle to pokračovalo, ba niektorí ho žiadali o autogram. Letušky ho chvíľu pozorovali a potom jedna z nich k nemu pristúpila s otázkou: „Prepáčte, pane, vy ste asi veľmi známa osobnosť, odpustite, ale ja vás nepoznám. Viete, my si na palube chceme celebrity vždy uctiť. Kto vlastne ste?“ Bill Hybels je pastorom 25-tisícového zboru Willow Creek v Amerike, a tak jednoducho odpovedal: „Som pastor.“ Letuška si viditeľne vydýchla a odpovedala: „To mi odľahlo, myslela som si, že ste niekto významný…“ Bill Hybels sa na tom srdečne zasmial a my s ním. Viete, aj keď z celého srdca verím, že služba pastora je významná, našou identitou nie je to, čo robíme, alebo za koho nás ľudia považujú, ale to, kým sme v Kristovi.
Aká je tvoja identita?
Jedna z najoslobodzujúcejších vecí, ktorá sa ti môže stať, je nájsť svoju totožnosť v Kristovi Ježišovi. Ak si on o tebe myslí, že si vzácny, potom si naozaj vzácny. Počúvaj, čo o tebe hovorí Božie slovo: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; staré pominulo, hľa, všetko je nové“ (2Kor 5:17); „predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti“ (Ef 1:5-7); „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval“ (Rim 8:37). Čím viac budeš rozjímať nad týmito pravdami, tým ľahšie budeš milovať druhých. Tvoje ego sa dostane do sietí Božej lásky a staneš sa kanálom požehnania pre ľudí okolo seba.
Pri obrátení sa v nás odohráva zásadná zmena, keď sa do našich sŕdc prostredníctvom Ducha Svätého vyleje BOŽIA LÁSKA: „a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný“ (Rim 5:5).
Láska Božia je AGAPÉ
V starovekej gréčtine sa používali tri výrazy pre lásku: „eros“ – fyzická láska, „storge“ – láska v rodine a „phileo“ – priateľská láska. Agapé sa po prvýkrát objavila v Septuaginte (preklad SZ do gréčtiny), kde sa usilovali nájsť slovo pre BEZPODMIENEČNÚ lásku, ktorá nemusí byť vždy založená na pocitoch! Našli výraz agapé, Božiu lásku, ktorá je dnes v tvojom srdci. Už nemusíš zúfalo hľadať svoju identitu. Už nemusíš neustále brániť vlastnú dôstojnosť tým, že budeš útočiť na druhých. Nepotrebuješ sfúknuť sviečku niekoho iného na to, aby sa tvoja rozhorela jasnejšie. Naopak, vediac kto si, dovoľ „agapé“, aby ťa viedla k druhým. V 2 Jána 6 sa hovorí (Amplified preklad): „A láska spočíva v tom, aby sme žili, chodili a boli vední jeho prikázaniami, ustanoveniami a učením. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od počiatku, aby ste chodili v láske, boli ňou vedení a nasledovali ju!“
Agapé nežije z pocitov
Nespoliehaj sa na svoje pocity – mohli by ťa veľmi úspešne podviesť. Nech ťa vedie láska! Nie je to návrh alebo alternatíva, apoštol Ján hovorí, že je to prikázanie, ktoré sme počuli od počiatku: „Aby sme chodili v láske, boli ňou vedení a nasledovali ju.“
Toľko ľudí žije iba zo svojich pocitov. Ale láska agapé ide oveľa hlbšie. Nerobíme veci len preto, lebo sa na ne cítime, ale preto, lebo sú správne. Biblia napríklad prikazuje manželom, aby „milovali svoje manželky tak, ako Kristus miloval cirkev“ a ženám, aby „sa podriaďovali svojim manželom ako cirkev Kristovi“ (Ef 5. kap). Muži sú však lepší v rešpektovaní autorít, než v prejavovaní náklonnosti, a ženy zas dokážu lepšie milovať, než rešpektovať. Cesta Božej lásky nemusí vždy korešpondovať s našimi preferenciami, no vždy bude tou „zvrchovanou“ cestou, o ktorej hovorí apoštol Pavol v 1Kor 13. Možno namietneš: „Ale čo keď ma ľudia zrania?“ Samozrejme že áno, ale veď na to nám Kristus stvoril nové srdce, aby sme mohli odpúšťať. „Ale ty nevieš, čo všetko mi urobili.“ Neviem, ale viem, čo všetko pre teba urobil Ježiš Kristus. Zahodil tvoje hriechy do mora zabudnutia! Corrie ten Boom, holandská kazateľka, ktorá prežila koncentračný tábor a stala sa misionárkou odpustenia po celej Európe, k tomu zvykla dodať: „A dal tam ceduľku, ´Zákaz hriecholovu´!“ Ježišovo odpustenie je také zásadné, že nám naše hriechy a neprávosti „už nikdy viac nepripomenie“ (Žid 10:16,17). Skutočné odpustenie je spojené so zabudnutím. Nie je to vždy jednoduché, no ak chceš chodiť v láske, budeš musieť odpúšťať a nepripomínať druhým ich previnenia. Usiluj sa tiež o to, aby si ľudí nezraňoval a ani nebol urážlivým. Vždy môžeš v modlitbe predkladať svoje potreby Bohu podobne ako náš Pán, keď bol na kríži. „Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nehrozil, ale porúčal súd tomu, ktorý spravodlivo súdi“ (1Pet 2:23). Boh ťa vie obhájiť a súdiť tých, ktorí by brojili proti tebe (2Moj 23:22).
Chceš nasledovať Krista? Nasleduj lásku a nechaj sa ňou viesť! Požehnania, ktoré ťa na tejto ceste čakajú, predčia tvoje očakávania!
Peter Čuřík