Je tu jar. Aj napriek tomu, že zima tento rok nebola vôbec silná, teda vlastne dá sa jednoducho povedať že nebola, keď príde jar, človeka to vždy poteší. Slnko ukázalo svet v úplne inom svetle. Všetko zrazu vyzeralo krajšie. Všetko, až na moje auto. Nešlo ani tak o auto ako také, ale o špinu, ktorú zrazu slnko odhalilo. Rozhodol som sa teda, že s tým musím niečo urobiť a už o pár minút som frčal na najbližšiu pumpu. Keďže slnko neodhalilo špinu len na mojom aute, umývarka fičala na plné obrátky a ja som sa zaradil do radu áut čakajúcich na očistu. Ako som tak čakal kým budem na rade a zbieral papieriky a smeti po aute, vyrušilo ma čosi, čo by som v Bratislave na pumpe nečakal. Motorová píla. Motorová píla a traja východniari, ktorí obkolesili strom rastúci hneď vedľa cesty na ktorej som stál a čakal kým prídem na rad. „Ta to takto musiš.“ „Ne tak, davaj het.“ Dvaja starší vysvetľovali mladšiemu ako má rezať. Pozeral striedavo na jedného, potom na druhého, pričom píla si mu zatiaľ jemne vrčala v rukách. Keď dozneli inštrukcie pozrel sa na peň stromu, podišiel o krok dopredu a zarezal. Neviem prečo, ale prišlo mi to tak nejak strašne rýchle. Ten strom tam žil a rástol celé roky. Mal svoju históriu, práve vyrazili malé zelené lístky, ktoré vypučili a ťahali sa za jarným slnkom, a zrazu sa doňho zahryzla reťaz motorovej píly a v priebehu pár minút bolo po všetkom.
Niekedy je to tak aj v živote. Niekedy veci, čo rástli roky, čo sa prácne budovali sú zrazu zničené tak, že neostane nič, len holý odrezaný peň. Možno viete o čom hovorím. Možno ste niečo podobné prežili, kedy to, čo stálo nepohnute celé roky, možno niečo, čo ste prácne budovali deň po dni, týždeň po týždni, rok po roku, je zrazu preč. Tak rýchlo, že ani neviete ako sa to presne stalo, snažíte sa to zanalyzovať, možno postaviť naspäť, ale zrazu už nie je čo. Ten strom je preč.
V roku 1998, som sa na Drotárskej ulici v Bratislave zúčastnil záchrannej akcie. Jednalo sa o strom a to nie hocijaký, ale o viac ako 450 ročnú lipu. Bol to obrovský a nádherný strom, ktorý ale začal zavadzať niekomu, kto si chcel na tom mieste postaviť rodinný dom. Spisovali sa petície a ľudia sa všemožne snažili strom zachrániť. Nepodarilo sa. O niekoľko dní na mieste lipy zostal iba obrovský peň. 450 rokov padlo v priebehu niekoľkých minút. Pamätám si, že ma to mrzelo o to viac, že som s tým stromom vyrastal a ako deti sme sa v jeho okolí často hrávali. Po niekoľkých týždňoch som sa raz vracal zo školy domov a ani neviem prečo napadlo mi ísť sa pozrieť na peň lipy. Keď som prišiel na miesto zrazu som si všimol, že z pňa začínajú vyrastať nové halúzky, ktoré mali aj prvé zelené lístky. Nebol to iný strom. Bola to tá istá lipa, ktorá to nevzdala a začala rásť znova. Začala od začiatku.
V Biblii je verš, ktorý hovorí: „Lebo strom má nádej, ak ho vytnú zase vyrastie a jeho výhonok nevyhynie“. Jób 14:7
Chcel by som vás povzbudiť týmto veršom, aby ste aj v situácii, kedy je naozaj strom vyťatý vedeli, že stále je tu nádej a aby ste sa nevzdávali a šli ďalej.