Je úžasné, že sme na Slovensku mohli hostiť takých Božích služobníkov ako je Sergio Scataglini či David Kolenda. Bratislavská konferencia KvM mala motto „Svätosťou k víťazstvám“, tá košická, Konferencia ohňa, vyzývala veriacich, aby vyšli s dobrou správou k ľuďom okolo nás. Zdá sa to byť paradoxné. Na jednej strane dôraz na charakter a vysoký štandard vo vnútri cirkvi, na druhej výzva k tomu, aby sme smelo vyšli do hynúceho sveta a prinášali ľuďom nádej. Čo je teda správne? Svätosť alebo evanjelizácia? Dôraz na chodenie s Pánom alebo na používanie darov, ktoré nám už boli zverené? Verím, že potrebujeme oboje!
V našom vydavateľstve ponúkame okrem niekoľkých nových titulov aj knižky od Billa Johnsona, ktorý je pastorom zboru Bethel v Kalifornii. Z jeho kníh prúdi čerstvý závan Ducha. Už mnoho rokov zažívajú duchovné prebudenie a ich biblická škola má každoročne stovky študentov z celého sveta. Učia veriacich o živote v nadprirodzene, o tom, ako vo svojom okolí uvoľňovať Boží život. Ježiš Kristus povedal, že nás posiela ako ovce medzi vlkov. Na prvý pohľad to vôbec nie je radostná vyhliadka. Za normálnych okolností nemáme šancu na prežitie. No cirkev napriek svojim zlyhaniam a nedokonalosti jednako žije a víťazí. Apoštol Pavol povedal, že aj keď sme každodenne považovaní za ovce na zabitie, „v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý si nás zamiloval“ (Rim 8:37). Jedna z matematických axióm, ktoré v Božom kráľovstve platia bezvýhradne nech sa týka kohokoľvek, znie: „ty a Boh ste vždy vo väčšine!“ Bez ohľadu na množstvo protivníkov či presilu vlkov, víťazíme jednoducho preto, že sme v Kristovi. Ale na to, aby sme ostali v jednote s Ním, potrebujeme si zachovať čistotu, ktorú symbolizuje ovečka. Je úplne v poriadku, ak sa loď dostane na vodu, no nesmie sa stať, aby sa voda dostala do lode. V Jánovi 17. kapitole Pán Ježiš o nás hovorí, že nie sme zo sveta tak, ako ani on nie je zo sveta, no zároveň dodáva: „Ako si ty (Otec) mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta.“
Ježiš najprv očistí naše srdcia a urobí z nás nové stvorenia, aby nás následne poslal prinášať nádej tomuto svetu. Našou úlohou nie je len prežiť búrku a horko-ťažko doraziť do nebeskej destinácie, Boh nás volá k tomu, aby sme prinášali nebo na zem. Keď mal Ježiš pred sebou zástup 10-15 tisíc ľudí, opýtal sa svojich učeníkov: „Kde nakúpime toľko jedla, aby sa títo najedli?“ Nepýtal sa preto, že by sám nepoznal odpoveď, chcel ich naučiť rozmýšľať inak ako boli zvyknutí. Filip odpovedal, že síce majú dvesto denárov, ale to zďaleka stačiť nebude a Andrej poznamenal, že vedia akurát o istom tínedžerovi, ktorému mama nabalila obed – päť chlebov a dve rybičky, „ale čože je to pre toľkých?“. Obaja učeníci ostali len pri tom, čo sa vidí. Ježiš však nasýtil celý ten obrovský zástup takým nadprirodzeným spôsobom, že ostalo ešte aj 12 košov zbytkov. Pozrime sa ale na to, ako to urobil: „A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli“. Ten zázrak prechádzal rukami učeníkov. Ježiš chcel, aby si jeho spolupracovníci osvojili niečo z jeho mentality a zažili prienik neba na zem.
Ako pozeráš na svoj nedostatok? Možno ťa prikvačila ekonomická kríza, možno si sa dostal do pasce závislostí alebo si jednoducho príliš sklamaný zo života. Ježiš chce priniesť závan nebeskej vône do tvojej rutinnej všednosti. Možno si myslíš, že za veľa nestojíš. Ale Kristus s tebou počíta. Nielenže ťa chce požehnať, ale túži po tom, aby cez teba požehnal zástupy.