„V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu.“
Peter a Ján vystupovali „nahor“ k modlitbe. Toto je na jednej strane myslené doslovne, keďže chrám sa nachádzal na vyvýšenom mieste v Jeruzaleme, avšak skrýva sa tu aj symbolický význam. Kedykoľvek sme na modlitbe, vystupujeme vyššie do oblasti, kde voláme na Pána. V modlitbe sa sústredíme na Neho – na Jeho moc, Jeho schopnosť pomôcť nám a Jeho ochotu počuť naše prosby. Kedykoľvek sa modlíme v duchu, opúšťame prirodzenú a materiálnu oblasť a „vystupujeme“ hore do duchovnej oblasti. Oveľa viac než si to pripúšťame, sme totiž závislí od inej reality – tej duchovnej. Ak sa snažíme vyriešiť naše problémy len čisto fyzickými a materiálnymi prostriedkami, sme vo veľkej nevýhode. Dobrou správou je, že nemusíme závisieť len od viditeľných prostriedkov. Ak sa totiž snažíme vyriešiť naše problémy len prostredníctvom fyzických možností, je to akoby sme hovorili Bohu, že ho nepotrebujeme. Môžeme sa nazdávať, že sme plne závislí na Bohu, avšak pokiaľ sa celým srdcom neobrátime k Nemu na modlitbe a neočakávame na Jeho riešenia, vyjadrujeme tak našu nezávislosť na Ňom.
Kedykoľvek teda „vystupujeme nahor“ k Bohu v modlitbe, neznamená to, že sme nezodpovední a ignorujeme naše každodenné povinnosti – práve naopak: predkladáme ich Tomu, kto pozná všetko. Neznamená to, že ignorujeme problémy – práve naopak: znamená to ich najlepšie riešenie. Je úžasným tajomstvom, že v tom istom čase ako sa nachádzame v tomto fyzickom svete so svojimi problémami, v tom istom čase môžeme mať kontakt s duchovným kráľovstvom živého Boha a s jeho nadprirodzenými a mocnými riešeniami.