V nedeľu na bohoslužbe som počul skvelé prirovnanie. Keby si bol v reštaurácii na dobrom obede a zrazu by vypukol požiar, čo by si robil? Pravdepodobne by si vzal nohy na plecia a snažil sa zachrániť svoj život. Akoby sa však situácia obrátila, keby si bol v tej istej reštaurácii a mal rovnaký obed, no zároveň by si bol spoluvlastníkom tej reštaurácie. Tvoj postoj by sa radikálne zmenil! Usiloval by si sa urobiť všetko preto, aby si požiar uhasil, ak by bolo potrebné, tak aj za cenu osobných strát.
Boh nás pozýva do svojho domu a ponúka nám dobrý pokrm. Je nám dobre v jeho prítomnosti. No Boh išiel ešte omnoho ďalej. Urobil nás svojimi spolupracovníkmi, synmi, dedičmi, spoluvlastníkmi. Vstúpili sme do zmluvy s Bohom a sme partnermi v jeho Kráľovstve. Niet divu, že nám záleží na jeho diele a sme ochotní platiť cenu či priniesť isté obete, ktoré by sa od bežného hosťa nikdy ani len neočakávali.
Otec nám zároveň dáva splnomocnenie, aby sme v mene Jeho Syna spravovali jeho záležitosti na zemi. To je obrovská česť! Je privilégiom, že nás učinil ambasádormi, veľvyslancami svojho Kráľovstva. V Lukášovi 12. kapitole nám hovorí, že máme byť vernými a rozumnými správcami (v. 35-48). Pripomína nám, aby sme boli bdelí – teda vždy pripravení na jeho príchod a vydanie počtu zo svojho správcovstva; aby sme mali lampy zažaté aj o polnoci – teda, aby sme žili neustále vo svetle, nielen vtedy, keď nás druhí sledujú; a aby sme plnili jeho vôľu – sme len správcami či partnermi vo veciach nášho Otca, On je ten „starší partner“ ako Ducha Svätého označuje pastor Yonggi Cho. Našou úlohou je dobre sa oboznámiť s jeho vôľou a čo najlepšie ju vykonávať na tejto zemi.
A ešte dáva správcom jeden zvláštny príkaz, aby sme mali „bedrá opásané“. V Ježišovej dobe ľudia nosili odev, ktorý im siahal až po členky. Ak chcel niekto utekať, musel si „opásať rúcho“. Verím, že tento príkaz znamená, aby sme sa zbavili takých vecí, ktoré nám bránia utekať s jeho poslaním či už sú to „bremená“ alebo „ľahko obkľučujúce hriechy“ (Žid 12:1). Aby sme s ľahkosťou bežali s jeho zvesťou všade, kamkoľvek nás pošle. Na to sa nepotrebuješ stať misionárom. Ak si študent, škola je tvojím misijným poľom. Tvoja rodina, zamestnanie, komunita, keď nakupuješ v supermarkete alebo vidíš bezdomovca, to všetko sú miesta, kam cez teba môže tiecť Božia láska. John Wesley povedal: „Celý svet je moja farnosť“. Buď vždy pripravený podeliť sa s ďalšími o partnerstvo v Božom kráľovstve. Ak takto začneš premýšľať, budeš udivený z toho, koľko príležitostí ti odrazu Svätý Duch pripraví.