Určite ste sa už veľakrát pýtali, prečo sa zlé veci dejú „dobrým“ ľuďom. Niektoré veci jednoducho nemôžeme zmeniť, či kontrolovať a už vôbec nie im porozumieť. Avšak čo môžeme ovplyvniť je náš postoj uprostred ťažkostí. Ak sa orol ocitne uprostred búrky, to čo rozhodne o jeho osude je jeho reakcia. Ak stiahne svoje krídla a bude bezmocne hľadieť dolu, silný vietor ho roztriešti o skalu. Ak však uprostred búrky pozdvihne svoj zrak a krídla k oblohe, tak sa vznesie vysoko nad búrku a vietor, ktorý ho mal roztrieštiť, ho teraz unáša k výšinám.
Je tu niečo, čo sa môžeme naučiť od orla? Určite áno. Jednou vecou je, že Boh koná aj skrze ťažkosti a používa si ich.
Marek opisuje jednu takúto situáciu vo svojom evanjeliu (Marek 6:45-52).
V tejto temnej skúsenosti Galilejského jazera bola príčinou takmer životu nebezpečnej situácie práve voda. Dážď spôsobil, že učeníci boli premočení do nitky a triasli sa od zimy. Čo však bolo oveľa horšie, voda sa valila do ich loďky v podobe silných vĺn a napĺňala ju tak, že bola blízka potopeniu sa. Niečo z toho bolo spôsobené dažďom a niečo silným vlnobitím. Ak by sa ich loďka potopila, tak by sa tak stalo práve kvôli vode. Bola to nepochybne práve voda, ktorá bola ich problémom. Bolo jej príliš veľa a nevládali ju nijakým spôsobom ovládať.
Čo je však zaujímavé, že to čo bolo problémom pre učeníkov, bolo nástrojom prepravy pre Ježiša. Boli to práve tie isté obrovské vlny, ktoré ohrozovali učeníkov, ktoré k nim priviedli Ježiša. Učeníci nemohli vodu kontrolovať, to však neplatilo o Ježišovi. Príroda zrazu mení svoje prirodzené správanie sa, keď sa ocitne v rukách Stvoriteľa. Vlny niesli a nie pochovali Ježiša. Žiadna ťažkosť nemôže zastaviť Ježiša: „Pozdvihli rieky, Hospodine, pozdvihli rieky hlas svoj, pozdvihli rieky hukot svoj. Mocnejší než zvuk mnohých vôd, mocnejší ako príboj mora, vznešený je Hospodin na výsosti.“ ( Ž 93:3-4)
Boh je väčší ako búrka. On si ju dokáže použiť pre svoje účely. Potrebujeme sa však naučiť upriamiť svoju pozornosť na Neho a nie na búrku!