Peter zďaleka nebol bezchybným učeníkom. Aj keď mnohokrát zlyhal, vždy dovolil Pánovi, aby ho znova obnovil.
V Skutkoch 9. a 10. kapitole ho už nachádzame ako rešpektovaného služobníka, ktorého si Pán veľmi používa. Obchádzal novozaložené zbory a posilňoval ich vo viere. Písmo hovorí, že „zišiel i k svätým, ktorí bývali v Lydde“ a keď tam našiel chromého Eneáša, uzdravil ho v mene Ježiša Krista. Mnohí, ktorí boli v Lydde a v Sárone, sa na základe toho zázraku obrátili k Pánovi. Keď sa o tom dopočuli v blízkej Joppe, učeníci dostali skvelý nápad, počúvajte:
„A v Joppe bola istá učenica, menom Tabita, čo znamená v preklade Dorkas čiže Laň. Tá bola plná dobrých skutkov a milodarov, ktoré dávala. A stalo sa v tých dňoch, že onemocnela a zomrela. A keď ju umyli, položili ju vo vrchnom príbytku. A keďže bola Lydda blízko Joppy, a keď počuli učeníci, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov a prosili: Neváhaj prísť až k nám. A Peter vstal a išiel s nimi“ (v. 36-39).
Nečítame, že by mu povedali kvôli čomu ho pozývajú. Len mu poslali súrny telegram, „neváhaj prísť až k nám!“ Peter si pravdepodobne myslel, že bude mať seminár, alebo že ho chcú pozvať na nejakú slávnostnú udalosť v joppskom kresťanskom zbore. Prišiel tam teda v prostote svojho srdca, a prvé, čo starší zboru urobili, bolo, že ho voviedli k mŕtvej Tabite a žiadali ho o jej vzkriesenie. „A keď ta prišiel, vyviedli ho do vrchného príbytku, a obstúpili ho všetky tie vdovy plačúc a ukazovali sukne a plášte, ktoré im robila Dorkas, dokiaľ bola s nimi“ (v. 39). To bolo privítanie! Verím, že i Peter, napriek tomu, že už bol skúseným služobníkom evanjelia, bol zaskočený. Ale spravil výborné rozhodnutia:
1) Vtedy vyhnal Peter všetkých von.
Niekedy sme príliš rýchli radiť sa o svojich životných situáciách s druhými. Peter vedel, že ak má počuť od Pána, potrebuje si nájsť tiché miesto; miesto, ktoré nie je zanesené pochybnosťami, nárekom, zúfalstvom, beznádejou či názormi druhých. Vďaka Bohu za ľudí okolo nás, no v mnohých životných situáciách potrebujeme hľadať samotu s Pánom.
2) Skloniac kolená, modlil sa.
Môže to znieť ako klišé, no nie je. Modlitba je miesto moci! Ako povedal istý Boží muž, „kto dobre kľačí, dobre stojí!“ Je udivujúce, koľkokrát zabúdame na to, že boje sa v prvom rade vyhrávajú na kolenách. Peter nespanikáril, ani sa nenahneval na bratov z Joppy, že mu nezradili pravú príčinu jeho pozvania. Vedel, že Pán má riešenie, a že tam neprišiel zbytočne. Hľadal Boha na modlitbe a tam prijal uistenie, čo má robiť.
3) Imitoval Pána.
Keď nevieš, čo máš robiť, napodobňuj svojho Majstra! Od toho si predsa jeho učeníkom… Peter bol očitým svedkom toho, ako Pán Ježiš vzkriesil dvanásťročnú dievčinu, dcéru predstaveného synagógy Jairusa. Spomínate si na ten príbeh z Marka 5. kapitoly? Peter v tomto dokonale napodobnil svojho Pána; najprv vyhnal plačúcich a kvíliacich a potom sa obrátil k mŕtvej a povedal: „Tabita vstaň!“, podobne ako Ježiš k dievčatku: „Talitha, kúmi, dievčatko, tebe hovorím, vstaň!“ Keď sa posadila „podal jej ruku a zodvihol ju“, podobne ako Pán „uchopil ruku dieťaťa“. Keď bola Tabita vzkriesená „mnohí uverili v Pána!“
Keď sa dostaneš do nečakaných situácií, podobne ako Peter, nespanikár, ani nehľadaj vinníka či obetného baránka. Vždy je ľahké nájsť niekoho, kto „za to môže“. Buď ako Peter! Hľadaj Boha, On má radu a riešenie. Možno si sa ocitol na mieste, kde stojíš pred výzvami, o ktoré si nežiadal. Vďaka Bohu za to! Potom sa budeš musieť spoľahnúť na Jeho pomoc a silu vzkriesenia. Verím, že Pán sa v tvojom živote oslávi a keď to ľudia uvidia, mnohí sa k nemu obrátia!