Jedným z najznámejších príbehov Biblie je Dávid a Goliáš. Goliáš sa pre Saula stal začiatkom pádu, no pre Dávida znamenal začiatok povýšenia. Ak dnes čelíš svojmu Goliášovi nezúfaj, Boh to nedopustil preto, aby si bol porazený, ale aby ťa naučil víťaziť a posunul ťa v živote ďalej.
No predtým, ako sa Dávid stretol s Goliášom, musel čeliť iným výzvam, ktoré sú aspoň také nebezpečné, ako stáť pred trojmetrovým obrom pred celým národom. Konfrontácia, ktorá predchádzala stretu s Goliášom bola náročná aj preto, lebo sa týkala tých, ktorí boli Dávidovi najbližší, jeho vlastnej rodiny.
Keď prorok Samuel prichádzal do Betlehema, bola to veľká vec. Starší mesta mu hneď vyšli v ústrety s otázkou, či prichádza s pokojom. Vydýchli si, keď potvrdil, že áno, no nezradil im pravý zmysel svojej návštevy; prišiel totiž pomazať budúceho kráľa nad Izraelom. Viete si predstaviť, aký rozruch spôsobilo, keď sa nahlásil k Izaimu Betlehemskému na obed? Samuel bol Boží prorok, ktorého slovo sa vždy splnilo, istým spôsobom bol celebritou svojej doby. V dome Izaiho nastali horúčkovité prípravy. Pripravovali sa tie najlepšie jedlá, určite niekoľko chodov, pozvali tých najvzácnejších hostí a obliekli sa do najlepších šiat, ktoré mali. Izai bol na svojich siedmych synov patrične hrdý… Ale pozor, Izai ich mal osem! No Dávida na hostinu ani len nepozval, nechal ho pásť ovce. Viete si to predstaviť? Isto, Dávid bol ešte príliš mladý na to, aby mohol byť kráľom, no každý dobrý otec by mal túžiť po tom, aby bol jeho syn na obede s prorokom. Jediné vysvetlenie je toto: S Dávidom jednoducho nikto nerátal.
Už sa ti stalo, že ťa nepozvali na hostinu? Že na teba zabudli? Bolí to o to viac, že to boli jeho najbližší. Zranenia od najbližších sú najväčšie preto, lebo od nich najviac očakávame. Dávid však nezahorkol, nehorekoval na osud ani sa nesťažoval pred Bohom. Verne slúžil Pánovi a napriek tomu, že ho prehliadala jeho vlastná rodina, Boh naňho pamätal. Keď nakoniec poslali po Dávida, Hospodin riekol Samuelovi: „Vstaň, pomaž ho, lebo toto je on! Vtedy vzal Samuel roh s olejom a pomazal ho prostred svojich bratov“ (1Sam 16:12,13). Božie povolanie a jeho priazeň ti nemôže vziať nikto! Aký nádherný verš, „pomazal ho prostred svojich bratov“; žiadna opozícia nie je dosť silná na to, aby zastavila Boží plán pre tvoj život. Len si udrž čisté srdce a pokorného ducha.
Napriek tomu, že Dávid bol pomazaný za kráľa, ešte nesedel na tróne. Druhá skúška ho čakala, keď ho otec poslal so syrmi za svojimi bratmi do vojnovej línie. Najstarší, Eliáb, zjavne ešte stále namrzený, sarkasticky poznamenal: „Prečo si zišiel sem? A na koho si nechal tých pár oviec na púšti?…“ (1Sam 17:28). Chcel ho verejne zosmiešniť, znevážiť. Dávidova reakcia je pre nás veľmi poučná: „A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané? A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté.“ Dávid urobil dve dôležité rozhodnutia:
– Obrátil sa od neho. Odmietol skĺznuť do zvady, hnevu, argumentácie. Obhájil sa iba niekoľkými slovami, povedal fakty, ale nedovolil, aby rozprava s najstarším bratom eskalovala do hádky. Ak máš vyhrať vo svojich zápasoch s Goliášmi, nesmieš si dovoliť zahorknúť. Odmietni bojovať zbytočné boje, ktoré nestoja za to. Stratíš pri nich silu, ktorú budeš potrebovať na boje, ktoré stoja za to, aby si ich bojoval.
– Pýtal sa to isté. Nedovolil falošnému obvineniu, aby ho zastavilo na ceste za Božím plánom. Niekedy nie je ľahké obhájiť sa. Eliáb obvinil Dávida z toho, že má pyšné srdce, no nebola to pravda. Ale ako to dokážeš? Ako ukážeš druhým, čo je v tvojom srdci? Niekedy potrebuješ mlčať a odovzdať prípad Bohu, aby ťa obhájil on sám. Miluj ľudí, no nedovoľ im, aby manipulovali tvojím životom. Pokračuj v ceste za Božím povolaním aj vtedy, keď ti druhí budú hádzať polená pod nohy. Dávid bol povolaný zdolať Goliáša a priniesť víťazstvo pre celý Izrael. Nezastavil sa pri hádke, nezahorkol, neostal sklamaný, nevzdal sa. Jeho víťazstvo nad Goliášom sa stalo pamätným a ukázalo, o koľko je dôležitejšie mať priazeň u Boha než u ľudí.