Čo chceš? Jednoduchá otázka. Čelíme jej deň čo deň väčšinou bez toho, aby sme ju hlbšie analyzovali a väčšinou bez toho, aby sme si ju otvorene položili. Skrátka od momentu keď ráno otvoríme oči, začíname chcieť. Jedna vec za druhou, za treťou, ideme ako na bežiacom páse. Preto potom, keď nám ju niekto položí, bývame ňou zaskočení. Samozrejme, záleží aj od toho kto sa to pýta. No tak napríklad predstavte si, že by práve teraz do miestnosti kde ste a čítate toto zamyslenie prišiel Ježiš a spýtal sa: „Čo chceš?“… Nič viac? Nie. Jednoducho: „Čo chceš?“.
Teraz by som najradšej nechal tak aspoň 10 minút pauzu, čo žiaľ pri čítaní textu až tak dobre nejde. Totiž, keď som nedávno čítal Bibliu, prišiel som k stati (Luk 18:35-43) kde sa Ježiš pýta slepého Bartimea: „čo chceš aby som ti učinil?“ a prečítal ju, zrazu ako by sa to Boh opýtal mňa: „Tomáš a čo chceš ty?“. „Čo chcem? No veď predsa to je jasné čo chcem“ a nasledoval zoznam niekoľkých vecí (ktoré si nechám pre seba). Každopádne, keď doznel môj zoznam toho čo chcem, opäť Boh ku mne prehovoril a povedal mi: „Neverím ti!“. „Hm, ako to myslíš – neverím ti?“ opýtal som sa. „Pretože hovoríš, že to chceš, ale to je všetko. Pozri sa na Bartimea. Jeho chcenie bolo aj vidieť aj počuť. Jeho chcenie bolo hmatateľné. Jeho chcenie nezastavili ani prekážky, ani okolnosti, ani ľudia. Jeho chcenie bolo také veľké, že sa nedalo prehliadnuť. To znamená chcieť Tomáš.“
No a potom, potom som naozaj potreboval tých 10 minút. A vlastne viac než 10. Vlastne to spracovávam ešte aj teraz. Bola to naozaj skvelá lekcia, ktorá mi otvorila oči a ukázala mi že:
Niekedy je rozdiel medzi chcieť a chcieť a práve tento rozdiel robí rozdiel.
(Áno, naozaj som si istý, že tá veta dáva zmysel.)
Nech Vás Boh žehná.
Tomáš Šimko