Len nedávno sme ešte vonku zažívali mínusové teploty, no počasie sa už pomaly začína meniť. Zdá sa, že prichádza očakávaná jar. Hoci oficiálne jar začne až 21. marca, vonku počujeme prebúdzajúce sa vtáctvo. Stačí si zájsť do prírody a hneď zaregistrujete, že všetko ožíva.
V meste tento pocit nadobudneme trocha neskôr. Niežeby v meste nebolo vtáctvo, veď holuby sú v ňom počas celého roka. Vonku v prírode je to iné. Všimol som si sám na sebe jednu vec. Ak si do prírody dlhšie nezájdem, v živote mi začne niečo chýbať, čo nájdem až vtedy, keď sa vyberiem do prírody. Je neskutočné, aký vplyv má na človeka čerstvý vzduch.
Ako kresťania sme prijali Božie Slovo, Božie spasenie a Božie odpustenie. Potom sme možno zažili trochu sklamania, nepochopenia, či opovrhnutia. Ale to nás nezastavilo! To, čo nás často zastavuje, sme my sami. Môžeme trochu poľaviť, alebo sa začneme vracať k starému spôsobu života.
Ale vždy je čas na nápravu v Bohu, čas na čerstvé Slovo, čas na občerstvenie od Boha alebo aj od brata.
Je to tak, ako v prírode. To, čo bolo predtým zmrznuté a chladné (hoci nie mŕtve, ale určite bez života, i keď s potenciálom silného života), počas jari zakvitne, stáva sa novým, čerstvým, voňavým, niečím zvláštnym. A tak je to, domnievam sa, aj s nami kresťanmi.
Aj keď ako Božie deti ochladneme a nejavíme známky života, ten potenciál k životu, ktorý do nás vložil Boh, to večné semeno Božieho Slova, nám dáva milosť prebudiť sa, precitnúť v Bohu. Nie preto, že prichádza jar, ale pre Boha samotného, ktorý potrebuje živých, prebudených synov a dcéry. Pre nás samotných, aby sme nešli cestou zahynutia, ale cestou života.
List Rimanom 8:16 nám hovorí, že „sám ten Duch svedčí, že sme deťmi Božími“. Sám Boh ti dáva svedectvo, že si jeho synom alebo dcérou, aj keď si zamrznutý, alebo sa nad tebou vznáša pomyselné mračno nepriaznivých okolností života. On sám k tebe prehovára: „SI MÔJ, SI MOJA“.
Vo verši 14 tej istej kapitoly však Pavol vyučuje, že synmi a dcérami Božími sú tí, ktorí sú vedení Duchom živého Boha. Tak, ako po zime musí prísť jar, ani ty nemáš inú možnosť ako vyrásť a byť vedený Duchom živého Boha.
Nech by si prežil akúkoľvek tuhú duchovnú zimu, pamätaj si, že po zime prichádza jar. A tá pre teba môže priniesť novú vlnu občerstvenia v Bohu. Boh k tebe volá: „Zima pominula a v našej zemi počuť hlas hrdličky, nože povstaň cirkev, priateľka a nevesta Božia, vymaň sa z osídla hriechov – líšok, ktoré kazia vinicu (Pieseň Šalamúnova 2:11-12; 15).
Boh znova hovorí, vstaň a poď, lebo zima prešla.
Nech ťa Boh obnoví a posilní, nech ťa naplní radosťou z Jeho spasenia.