Thomas je pastorom už 20 rokov, slúži v zbore Slovo života na severe Švédska. Aj so svojou rodinou slúži v zbore, ktorý má viac 200 členov a majú tiež kresťanskú školu, kde je viac ako 100 detí.
1. Thomas, môžeš sa nám v krátkosti predstaviť a takisto zbor, v ktorom v súčasnosti pôsobíš?
Pochádzam z Fínska, no už 11 rokov žijem spolu s rodinou na severe Švédska, v mestečku Örnsköldsvik, ktoré leží asi 500 km severne od Uppsaly. Manželka je Švédka a máme spolu 5 detí. Už od mladosti som vnímal, že je na mojom živote Božie povolanie do služby pastora. V roku 1985 som absolvoval biblickú školu v Uppsale a začiatkom 90.- tych rokov ma cirkev Slovo života vyslala spolu s pastorom Håkanom Westergårdom do Fínska, aby sme tam začali prácu a založili cirkev. Pred jedenástimi rokmi som sa do Švédska vrátil, a pôsobím tu ako pastor miestneho zboru, ktorý má okolo 200 členov. Snažíme sa neustále budovať Božie kráľovstvo a s Božou pomocou sa nám podarilo postaviť si aj vlastnú cirkevnú budovu s kaviarňou a školským klubom. Náš zbor sa aktívne zapája do misijnej práce a máme aj kresťanskú školu pre viac ako 100 detí.
2. To znie zaujímavo, môžeš nám o tejto škole povedať niečo viac?
Kresťanskú školu sme v našom meste začali pred 10 rokmi. Rok po našom návrate do Švédska. Pre tento účel sme si odkúpili prázdnu budovu, ktorú sme zrekonštruovali tak, aby vyhovovala našim predstavám a potrebám základnej školy. Projekt kresťanskej školy bol hlboko v našom srdci už mnoho rokov predtým a bola to tiež túžba členov zboru. Začínali sme v malom – prvý rok sme mali len 9 detí, ale neskôr sme sa rozrástli.
3. O Švédsku je známe, že nie je práve naklonené zakladaniu cirkevných škôl. Akým problémom ste museli čeliť, kým ste sa dostali tam, kde ste dnes?
Či sme mali nejaké problémy? Tie sú, samozrejme, vždy. Smiech…. Vedeli sme však do čoho ideme a na celú vec sme sa pozerali z dlhodobého hľadiska. Toto nie je nejaká krátkodobá úloha na 1-2 roky, ale niečo, čo pripraví dedičstvo pre budúce generácie. Samozrejme, vláda sa okrem iného snažila mať nad školou istý dohľad, aby sme nemali na deti príliš veľký kresťanský vplyv. My však existenciu tejto školy vnímame ako príležitosť pre zviditeľnenie otázok kresťanskej viery a etiky v našej spoločnosti, nakoľko máme ústavne zakotvené právo veriť v Boha a vyučovať o ňom. Takáto škola je v neposlednom rade aj súčasťou duchovného boja na našom kontinente, ktorý sa spája s jedinečným kresťanským dedičstvom, no v súčasnosti sa stáva čím ďalej tým viac sekularizovaným a postmoderným.
4. Projekt kresťanskej školy nie je práve z tých najlacnejších… Ako to zvládate finančne?
Ako cirkev sme so zriadením školy a rekonštrukciou budovy mali náklady, ale inak školu financuje vláda, keďže ju schválilo ministerstvo školstva. Výnimočné výdavky financujeme zo zbierok členov zboru.
5. Aké ovocie a výsledky sú spojené s existenciou vašej školy?
Naša škola je otvorená pre deti zo všetkých cirkví a denominácií. Poznáme viaceré prípady, keď rodičia našich žiakov prijali spasenie. Aj školská samospráva v našom regióne musela priznať, že študijné výsledky detí, ktoré boli na štátnej škole podpriemerné, sa po príchode na našu školu výrazne zlepšili. Toto platí aj pre absolventov našej školy, ktorí sa rozhodnú ďalej študovať na strednej škole či gymnáziu. Práve oni sú zväčša tými najlepšími študentmi, a to vďaka úplne inej atmosfére a Božej prítomnosti, ktoré sú pre našu školu príznačné. Hoci to v začiatkoch vôbec nebolo ľahké: ak robíme správne veci a nevzdávame sa, žatva je zaručená!
6. To bola kresťanská škola. Spomínal si, že váš zbor má rozvinutú aj misijnú prácu.
Samotný náš zbor je akýmsi ovocím misijnej práce. Založili ho totiž manželia – misionári, ktorí pôsobili 15 rokov na Taiwane. I napriek tomu, že dnes sú už obaja na dôchodku, priniesli do nášho zboru srdce pre misiu. Viacerí naši členovia pôsobia ako krátkodobí či dlhodobí misionári v rôznych končinách sveta. Ako príklad môžem uviesť brata, ktorý už viac ako 5 rokov žije v Mjanmarsku (bývalá Barma – pozn.), ďalší sa len nedávno vrátil z Latinskej Ameriky. Aj mládež organizuje misijné výjazdy a minimálne raz ročne cestujú po rôznych európskych štátoch. Prichádzajú k nám aj tímy z biblickej školy a zboru v Uppsale. Pre ľudí je to úžasné povzbudenie, keď môžu vidieť, že to nie je len pastor, ale aj úplne bežní ľudia ako automechanik či žena v domácnosti, ktorí žijú s Bohom.
7. Ako sa snažíte zapojiť členov vášho zboru do misijnej práce a povzbudiť v nich záujem o misiu?
V prvom rade organizujeme krátkodobé misijné výjazdy, počas ktorých ľudia môžu osobne zažiť, o čom misia vlastne je. Zvyčajne sa im to zapáči do takej miery, že sa misia stane ich záľubou. Pravidelne vysielame tímy napríklad do Mongolska, Taiwanu, na Ukrajinu, do Azerbajdžanu, či Albánska. Zúčastňujú sa ich všetky vekové kategórie. Napríklad len nedávno sme vyslali do Albánska brata, ktorý má už viac ako 70 rokov. Okrem toho ešte usporadúvame aj špeciálne poznávacie zájazdy pre žiakov 8. a 9. ročníka našej školy. Trvajú okolo dvoch týždňov a smerujú do krajín bývalého Východného bloku. Ich zámerom je nielen pripomenúť si na základe návštevy koncentračných táborov smutnú históriu, ale aj sa trošku bližšie oboznámiť s históriou a kultúrou týchto krajín a prebudiť v nich záujem o misiu. Navštívili sme napríklad Poľsko, Viedeň i Českú republiku.
8. Na biblickej škole si vyučoval predmet „Ježišov život a služba“. Pre nás ako kresťanov je práve život Ježiša Krista tou hlavnou a najväčšou inšpiráciou. Čomu sa podľa teba od neho môžeme učiť predovšetkým?
Jeho život je v prvom rade lekciou o viere, vernosti Nebeskému Otcovi a povolaniu. Vzorom pre nás je jeho modlitebný život, služba iným a samozrejme, mnoho, mnoho iných vecí. Náš Pán je pre nás tým najlepším príkladom vo všetkom. Veď napokon: „Ak chceme kráčať po vode, tak by sme sa mali radiť s tým, kto to naozaj urobil a nie s tými, ktorí ešte stále sedia vo svojej loďke!“