Prinášame vám rozhovor s Peom Svenssonom, ktorý na biblickej škole vyučoval predmet “Nová zmluva”.
1. Koľkokrát si navštívil Slovensko a aké sú tvoje dojmy z tejto krajiny?
V posledných rokoch som navštívil Slovensko 3 alebo 4 krát. Avšak moje prvé dojmy neboli práve najlepšie… (smiech). Spomínam si na plavbu loďou po Dunaji, kedy jedlo, ktoré tam podávali, nebolo práve „najchutnejšie”. Ale uvedomil som si, že problém bol v kuchárovi, nie v krajine. Slovensko prešlo v minulých rokoch výraznými zmenami, ako je napr. vstup do európskych štruktúr a má pred sebou svetlú budúcnosť. A touto budúcnosťou sú predovšetkým ľudia a cirkev. A v neposlednom rade aj biblická škola. Je to totiž miesto, kde ľudia môžu získať pevné základy z Božieho slova a stať sa tak pilierom pre túto cirkev a aj pre celý národ.
2. Vo Švédsku už mnoho rokov slúžiš ako pastor. Čo si sa pritom naučil o cirkvi a o službe duchovného pastiera?
Áno, to je pravda. Ako pastor už slúžim 23 rokov. Na začiatok musím povedať, že za to, že som dnes v Pánovej službe, vlastne vďačím biblickej škole. Uvedomujem si totiž, že ak by tomu tak nebolo, dnes by som bol niekde úplne inde. Špeciálne pri práci s ľuďmi, ktorou služba pastora nepopierateľne je, potrebuje služobník pevné základy z Božieho slova. Čo sa týka konkrétnej služby pastiera zboru, je to dar, ktorý sa tak trošku vymyká spomedzi tých ostatných darov služobnosti. Rozdiel je hlavne v tom, že je to celoživotné povolanie. Pastier si nemôže po roku len tak zmyslieť, že to „balí” a ide robiť niečo iné. Ak má naozaj Božie srdce, bude mať bremeno za duše, ktoré mu Pán zveril a neutečie, keď prídu prvé problémy.
Počas mojej služby som sa taktiež naučil, že diabol je veľmi rafinovaný a vytrvalý. Ale tá najväčšia lekcia z mojej dlhoročnej služby bola lekcia o Božej milosti a vernosti. To jest, že aj keď často nekonáme to, čo nám Boh povedal a nedržíme sa neochvejne jeho zasľúbení, Boh je tam stále a verí v nás.
3. Vo vašom meste ste založili kresťanskú základnú školu. Môžeš nám povedať, ako to celé začalo a aký má táto škola vplyv na mesto a okolie?
Kresťanská škola sa vlastne začala v mojom srdci, keď som bol ešte na biblickej škole v roku 1988. Vtedy som však nevnímal, že je ten správny čas. Fyzicky sme začali až o desať rokov neskôr, v roku 1999. Vtedy Boh ku mne zreteľne prehovoril, aby som začal so všetkými potrebnými prípravami. Bolo to zaujímavé, nakoľko sme na začiatku nemali takmer žiadnych žiakov, priestory ani učiteľov. O rok neskôr nám na tento účel mestské zastupiteľstvo odpredalo budovu školy. Hoci nemôžeme povedať, že by nám každý v meste „tlieskal”, vidíme ovocie, ktoré je trvalé. Vidieť to napríklad už len na tom, že od času otvorenia našej školy vzrástla populácia mesta, nakoľko mnohí sa prisťahovali práve kvôli škole. Dnes ju navštevuje zhruba 10% všetkých žiakov z celého mesta. Okrem toho rodičia i autority vnímajú, že deti tu môžu nájsť potrebnú pomoc, ktorú nedostanú napríklad na štátnej škole. Nedávno nás mesto požiadalo o pomoc s jednou žiačkou, ktorá mala veľmi zlé študijné výsledky a odmietala chodiť na vyučovanie. Vekovo patrila do ôsmej triedy, ale vedomostne bola na úrovni piatej. U nás však zhruba v období od augusta do Vianoc dosiahla úroveň, ktorá bola pre jej vek požadovaná. Keď mala našu školu opustiť, stála tam s plačom a objímala všetkých učiteľov i žiakov. A kričala, že nechce odísť. Jej život sa navždy zmenil. Dokonca zložila aj báseň, v ktorej vyjadrila svoju vďaku Bohu a pedagogickému tímu. Keď ju čítala v cirkvi, takmer žiadne oko nezostalo suché. A takýchto príkladov je viac. Ich pozitívom je to, že ľudia môžu na vlastné oči vidieť, že všetko je možné.
4. Peo, prezraď nám, prosím, ako sa z hudobníka stal kazateľ Božieho slova.
Hudba bola vždy neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Už predtým, ako som prijal Krista, som bol profesionálnym hudobníkom. Mojou hlavnou špecializáciou sú dychové nástroje, ako sú klarinet, flauta a saxofón, momentálne sa však najviac venujem hre na klavír. Ako som však kráčal s Pánom, uvedomoval som si, že ho musím urobiť číslom jeden v mojom živote. My hudobníci čelíme totiž veľkému nebezpečenstvu, ktorým je pýcha. Výbornou lekciou pre mňa bola skúsenosť, keď som sa ešte ako študent biblickej školy prihlásil do konkurzu na výber do chváliacej skupiny. Myslel som si, že ja som ten najlepší. Avšak na moje ohromné prekvapenie, som bol spomedzi 12 záujemcov jediný, ktorý nebol vybratý. Postupne som si uvedomil, že ak chceme, aby nás Boh v nejakom dare použil, musíme najskôr tomu daru úplne zomrieť. Hoci som dnes pastierom, Bohu slúžim rôznymi spôsobmi, i prostredníctvom hudby, len s tým rozdielom, že to už nie je môj boh. Ak by som to mal vyjadriť jednou vetou, tak by to bolo: „Milujem hudbu, ale Ježiš je môj život.”
A ako som sa vlastne stal pastorom? V podstate ani neviem, ako ma Boh do toho dostal. Už počas biblickej školy som si uvedomoval stále viac a viac, že Božie srdce bije pre cirkev. Po skončení sme spolu s manželkou začali cirkevný zbor a ja som bol ten, kto najviac slúžil slovom. Na začiatku to nebolo jednoduché, ale postupne som si uvedomil, že mám obdarovanie pastiera. A dnes som v tejto službe už 23 rokov.