Ako žijeme každodenne náš život viery, sme neustále vyzývaní k tomu, aby sme kráčali dopredu. Sme povzbudzovaní, aby sme sa vystierali po niečom viac. Aby sme opustili to, čo bolo a snažili sa vojsť do niečoho nového. Popri tom všetkom si však neuvedomujeme nebezpečenstvo, ako veľmi ľahko je zabudnúť na všetko požehnanie a dobrodenie, ktoré sme už od Pána prijali. Prípadne to začneme brať ako nejakú samozrejmosť.
Toto je taktiež hlavný dôvod, prečo Boh takmer pri každej príležitosti vyzýval svoj ľud, aby si pamätali veci, ktoré im vykonal! Napríklad keď Izrael zázračným spôsobom zvíťazil nad Filištíncami, vzal prorok „Samuel kameň a postavil ho medzi Micpu a Šén, dal mu meno Eben-Ezer a riekol: Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.” (1Sam 7:12). Podobne, keď Izraelci vstupovali do zasľúbenej zeme s Józuom na svojom čele, prikázal im Hospodin zobrať zo stredu Jordána 12 pamätných kameňov na znamenie Božej vernosti. (Joz 4: 1-9)
Práve sme vstúpili do nového roku 2009. Snažme sa nielen zamerať na to, čo Boh chce konať, ale taktiež nezabúdajme na nič z toho dobrého, čo nám už učinil. Na to, ako nás zachránil od nebezpečenstva, ako nás žehnal všetkým, čo sme potrebovali pre život a zbožnosť. Nebuďme ako deti, ktoré keď dostanú novú hračku, si tú starú už ani vôbec nevšimnú! Veď len ak Boh vidí, že sme vďační, za veci, ktoré nám už dal, môže nám zveriť viac. Izraelci museli najprv postaviť na pamiatku kamene z Jordána, aby mohli vstúpiť do zasľúbenej zeme. Preto aj my stavajme Bohu pamätníky na znamenie Božej dobroty a vernosti. A to, či už v našich rodinách tým, že budeme vyučovať o týchto veciach naše deti, alebo budeme svedčiť o Božích skutkoch našim kolegom a známym!